Opatrovateľ - starostlivosť o klienta
ZDRAVIE A LIEKY
UŽÍVANIE LIEČIV
Podávanie liekov je veľmi dôležité. Opatrovateľka s nimi prichádza do styku každý deň. Stará sa o ich uskladnenie, prípravu a aplikáciu. Pozoruje účinok liekov. Zámena lieku, jeho nepodanie alebo nedodržanie predpísanej dávky, môžu vážne ohroziť život opatrovaného.
Formy a aplikácie liekov
Lieky sa aplikujú v rôznych formách. Upravené sú tak, aby ich aplikačná forma čo najlepšie vyhovovala spôsobu podania. Najčastejšie sa stretávame s tuhými, tekutými a polotuhými formami liekov.
Tuhé formy liekov
Kapsuly – majú obal bez chuti zo škrobu alebo želatíny. Prehĺtajú sa celé a zapíjajú vodou.
Tablety – sú práškové liečivá zlisované do určitej formy. Užívajú sa s tekutinou, cmúľajú sa, rozpúšťajú vo vode alebo sa prehltnú rozhryzené.
Dražé – sú pilulky s lesklým poťahom na povrchu. Prehĺtajú sa celé a zapíjajú vodou.
Púder – je práškový prípravok z účinných látok. Práši sa na pokožku, pri ošetrovaní rany sa len práši.
Tekuté formy liekov
Ampulky – obsahujú tekuté účinné lieky. Aplikujú sa injekciou do žily, pod kožu alebo do svalu.
Sirupy – sú tekutiny, v ktorých sú rozpustené účinné látky. Užívajú sa nezriedené.
Kvapky – sú koncentrované tekuté liekové prípravky. Užívajú sa bez prídavku alebo zriedené s vodou.
Zmesi – v rozpúšťadle je rozpustených niekoľko látok. Ak zmes obsahuje nerozpustnú látku, usadzuje sa na dno, preto sa musí takáto zmes pred použitím pretrepať (tekutý púder).
Čaje – sa pripravujú zo sušených rastlín. Pripravujeme ich vždy podľa návodu, ktorý zaručuje, že sa liečivé látky naozaj do tekutiny vyluhujú.
Polotuhé lieky
Masti – ich podkladom je tuk, najčastejšie lanolín alebo vazelína. Sú rozotierateľné s jemne rozptýlenými účinnými látkami. Nanášajú sa na sliznice a pokožku alebo sa do nej vtierajú.
Pasty – do masťového základu sú pridané tuhé častice (prachy), takže pasta je tuhšia. Pasty sa často používajú na ochranu kože pred mokvaním (vazelína).
Čapíky – vyrábajú sa z kakaového masla alebo glycerínovej želatíny. Majú valcovitý alebo kužeľovitý tvar, aby sa ľahšie zavádzali do konečníka.
Krémy – sú rozotierateľné liekové prípravky s vysokým obsahom vody.
Gél – je polotuhá lieková zmes z vody a glycerínu. Nanáša sa v tenkej vrstve na pokožku a rýchlo sa do nej vstrebáva.
Mydlá – s prídavkom liečivých látok sa používajú pri ochoreniach kože.
Náplasti – sú lepivé prípravky nanesené na plátno. Lepia sa na kožu.
Zásady uskladnenia liekov
  1. Lieky uskladňujeme vždy v pôvodnom balení, aby bolo kedykoľvek možné presvedčiť sa o sile, zložení, expiračnom čase i šarži lieku.
  2. Fľaštičky s liekmi uložíme tak, aby bolo dobre vidieť na všetky štítky. Každá fľaštička musí byť uzavretá viečkom.
  3. Do zasklenej časti príručnej lekárne ukladáme len lieky, ktoré nepoškodzuje svetlo.
  4. Lieky s tukovým základom a niektoré tekuté lieky sa na svetle ľahko kazia, preto sa ukladajú na tmavom mieste.
  5. Lieky, ktoré znehodnocuje teplo uchovávame v chladničke, v časti, ktorú si vyhradíme na tento cieľ.
  6. Horľaviny ukladáme do kovových skríň v miestnosti, kde je zákaz manipulácie s ohňom. Dávame ich do sklených fliaš so zabrúsenou zátkou.
  7. Jedy sa skladujú mimo priestoru príručnej lekárne. Musia byť dobre označené a zamknuté, aby nemohlo dôjsť k nehode alebo zneužitia jedu. Spravidla sú zamknuté spolu s opiátmi.
Dodržiavanie pokynov pri užívaní liekov
Nesprávne použitie liekov môže siahať od príležitostnej nepozornosti až po zneužívanie. Dávkovanie, ktoré určí lekár, má prednosť pred údajmi na príbalovom letáku. Aj keď je príkaz lekára jasný a jednoznačný, predsa sa odporúča prečítať si pozorne návod na použitie príbalovej informácii ešte pred prvým užitím lieku. Dôležité sú aj údaje o nežiadúcich účinkoch. Prestarnuté lieky sú neúčinné alebo dokonca zdraviu škodlivé. Preto je bezpodmienečne nutné všímať si dátum spotreby, ktorý je najčastejšie vytlačený na obale. Mnohé lieky majú upozornenie na zvláštne skladovanie. Niektoré kvapky, sirupy, inzulínové preparáty a masti treba skladovať pri teplote 2 až 10° C.
Vedľajšie účinky liekov
Každý liek má okrem hlavného účinku vždy aj vedľajšie účinky. Vo všeobecnosti platí: čím silnejší a rýchlejší účinok lieku, o to viac treba počítať s nežiaducimi vedľajšími účinkami.
Lekár pri predpisovaní lieku zvažuje riziká a možné následky liečby. Všetky lieky zasahujú do životných procesov a ich účinok sa nedá vždy presne odhadnúť. Lieky, ktoré niekto znáša dobre, môžu u iného vyvolať nečakané reakcie. Najzávažnejšími neprimeranými reakciami sú alergické reakcie. Alergickú reakciu môže vyvolať v podstate každý liek. Ľahšie alergické reakcie sa prejavujú kožnou vyrážkou, žihľavkou, svrbením kože, slzením, opuchom nosovej sliznice a pod. Ťažšie formy môžu vyvolať opuch tváre, záchvat prieduškovej astmy až anafylaktický šok, ktorý môže ohroziť život chorého.
Spôsoby aplikácie liekov a dávkovanie liekov
Lieky sa môžu chorým aplikovať rozličným spôsobom. Miestny účinok majú tieto spôsoby aplikácie:
Prevažne celkový účinok majú lieky aplikované týmito spôsobmi: